MOTTO

Vo venci čarokrásnom
Dobšiná je naša,
bohatstvom je naplnená
jej prírodná čaša.
Zlato, striebro v sebe skrýva
i medenú rudu,
kobalt, pyrit, azbest, nikel,
tajnú pieseň so železom hudú.

(Samuel Klein)

Prirodzená krása a rôznorodosť Gemera, jeho hospodárske a kultúrne bohatstvo už v minulosti pripútalo pozornosť bádateľov najrozličnejších vedných odborov, umelcov a cestovateľov. Nečudo. Veď príroda obdarila Gemer nevšedným bohatstvom a krásou nielen na zemi, ale i pod zemou. Veľké lesné a nerastné poklady, zurčiace bystriny majú tu špecifický charakter, aký nenájdete ani v jednej časti našej vlasti. Predovšetkým prírodné bohatstvo zohralo dôležitú úlohu vo vývoji tejto malebnej oblasti. Snaha získať nerastné suroviny sprevádzala človeka prakticky od vzniku jeho života na Zemi. Nerastné bohatstvo bolo dôležitou a jedinou základnou podmienkou rozvoja materiálnej kultúry už od najstarších dôb. Ľudia prichádzali za nerastným bohatstvom do neobývaných oblastí, ktoré osídlili a začali zápasiť s prírodou, aby im poskytla poklady zeme, ktoré neskôr urobili tieto oblasti bohatými a známymi. Plne sa to vzťahuje aj na Gemer, ktorý je akoby múzeom upozorňujúcim na banícku históriu tohto kraja.

Baníctvo, toto prastaré povolanie, dávalo pracovitému a skromnému ľudu Gemera obživu už od dávnych čias. Jeho korene siahajú až do nášho letopočtu. Hoci sa presné údaje o týchto začiatkoch nezachovali, isté je, že baníci historického Gemera už viac ako tisícročie zápasia s prírodnými prekážkami pri získaní nerastných surovín. O baníckej tradícii tejto oblasti svedčia najmä mestá a dediny, ktorých história poukazuje na spätosť s baníctvom. Medzi takéto mestá neodmysliteľne patrí Dobšiná.

Mesto Dobšiná leží v nádhernom prírodnom prostredí, ktoré je vstupnou bránou do Slovenského raja. Okrem prekrásnej prírodnej scenérie očaria turistov, ktorí do mesta zavítajú, aj kultúrno – historické pamiatky, ako evanjelický kostol postavený v barokovo–klasicistickom štýle a neorenesančná budova radnice. V meste v minulosti študovali aj také významné osobnosti ako Ladislav Bartolomeides, Bohuslav Tablic, Juraj Pálkovič, Pavol Jozef Šafárik, Pavol Dobšinský, Karol Kuzmányi a daľší. 

 

Z histórie našej školy

Kedy vznikla na území Dobšinej prvá škola nie je známe. Do roku 1870 sa vyučovalo v ľudovej škole vydržiavanej evanjelickou cirkvou. V 17. a 18. storočí okrem tejto školy bola v meste tzv. aj latinská škola. V roku 1900 bola ľudová škola zoštátnená. Do tej doby mala škola štyri chlapčenské triedy, štyri triedy dievčenské a osem učiteľov. V školskom roku 1937 – 1938 má Štátna ľudová škola v Dobšinej sedem slovenských a tri nemecké triedy.

Z novodobej histórie bol pre školu významný rok 1975. V tomto roku sa škola presťahovala do novopostavenej budovy na Zimnej ulici, kde sídli dodnes. Za výborné výchovno-vzdelávacie výsledky bolo škole v roku 1998 MŠ SR prepožičané pomenovanie po významnej osobnosti mesta Ing. Eugenovi Ruffinym – objaviteľovi Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Od 1.4.2002 je Základná škola Eugena Ruffinyho v Dobšinej školou s právnou subjektivitou. V právnych vzťahoch vystupuje vo vlastnom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Od 1.7.2002 je jej zriaďovateľom Mesto Dobšiná.

Škola prešla rozsiahlou rekonštrukciou a v súčasnosti ponúka svojim žiakom na výchovno-vzdelávacie aktivity aj mimoškolskú činnosť tie najmodernejšie priestory.