Na ceste za poznaním v dobe zaplavenej poznatkami a informáciami je dôležité, ako si s nimi žiak dokáže poradiť a využiť ich. Škola má pomôcť žiakovi, aby bol na to pripravený, preto je dôležité, v akej kvalite sa u žiaka rozvíja schopnosť spracovať informácie z textu. Prostredníctvom tejto schopnosti sa žiak učí novým vedomostiam a ich aplikácii v riešení rôznych úloh, situácií, problémov.
Cieľom je dosiahnuť základnú (bázovú) gramotnosť. Podľa tohto modelu ide o schopnosť žiaka čítať a porozumieť významu prečítaného textu. Informácie sa ukladajú do pamäti a podľa potreby sa viac alebo menej modifikovane reprodukujú. Výkon sa posudzuje podľa rýchlosti čítania, chybovosti, plynulosti a porozumeniu textu. Ďalšia práca s textom spočíva v spracovaní informácií z prečítaného. Zvyčajne sa tento proces chápe ako výber dôležitých údajov, myšlienok a poznatkov. Komplexnejšie ho vymedzuje model funkčnej gramotnosti. Podľa tohto modelu sa spracovanie informácií realizuje týmito procesmi (činnosťami):
Výstupom spracovania informácií z textu by malo byť odhalenie informačného jadra textu ako prejav globálneho porozumenia textu. Základné postupy, pomocou ktorých sa človek k informačnému jadru dopracuje, sú:
CIELE ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI
Cieľom je rozvoj čitateľských a komunikačných schopností, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Viesť žiakov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa. Na jednotlivých vyučovacích predmetoch využívať inovačné metódy a formy práce, porovnávať informácie z rôznych zdrojov, využívať multimediálne programy, zaraďovať prácu s internetom s prepojením na bežný život, pracovať s nesúvislými textami akými sú mapy, grafy, tabuľky a vyvodzovať vzťahy medzi informáciami.
Čitateľskú gramotnosť ako kompetenciu k celoživotnému učeniu rozvíjať na princípe medzipredmetových vzťahov. Žiak si uvedomuje potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobnostného rozvoja, dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa, dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať, kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti.
Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnoť žiakov je potrebné rozvíjať vo všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetoch. V pláne koordinátora čitateľskej gramotnosti a v pláne práce školskej knižnice sú zahrnuté plánované aktivity na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti.
Opatrenia na zlepšenie čítania s porozumením a čítania vôbec majú vo svojich plánoch zapracované aj predmetové komisie. Žiaci sú vedení k čítaniu s porozumením, chápaniu a vysvetľovaniu obsahu zameraného na rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. Do vyučovacieho procesu sa častejšie zaradujú prácu vo dvojiciach, v skupinách a využíva sa diferenciácia úloh pre žiakov podľa ich schopností. Gramotnosť je jedným z najväčších úspechov akejkoľvek spoločnosti, je známkou civilizácie.
Naším cieľom je vrátiť žiakov späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením a aby žiak:
AKTIVITY NA ROZVOJ ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI
Na dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti sa uskutočňujú nasledovné aktivity:
1. Dostatok času na čítanie
Počas vyučovacích hodín vyčleniť čas na čítanie z dôvodu slabej slovnej zásoby žiakov, vyplývajúcej z nedostatku práce žiakov s knihou mimo vyučovania.
2. Reakcia na prečítané
Reprodukcia prečítaného, čítanie grafov, schém, slovné, prípadne výtvarné zobrazenie prečítanej ukážky, tvorivá dramatika a akčné hry, čo najlepšie káže mieru porozumenia prečítaného textu. Okrem bežnej práce s textom na hodinách slovenského jazyka realizujú vyučujúci aj iné aktivity na rozvoj čitateľskej gramotnosti. Čítanie je odrazovým mostíkom k ďalšiemu vzdelávaniu. Je preto veľmi dôležité, aby žiaci nadobudli kladný vzťah k čítaniu, aby nečítali pretože musia, ale aby si uvedomili, že čítanie obohacuje ich samých. Ciele čitateľskej gramotnosti majú nadpredmetový charakter preto je potrebné, aby bola čitateľská gramotnosť rozvíjaná nielen na hodinách slovenského jazyka a literatúry, ale aby úlohy na jej rozvíjanie boli začlenené aj do vyučovania ostatných vyučovacích predmetov.
3. Školská knižnica
Zefektívniť prácu školskej knižnice, budovať školskú knižnicu ako čitateľské centrum najmä pre žiakov. Budovať školskú knižnicu vhodnú na realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu a mimo vyučovacích aktivít.
4. Sútaže, prezentácie, projekty a čitateľské aktivity
Realizovať priebežne počas celého školského roka s cieľom motivovať žiakov k samostatnému čítaniu, zhromažďovaniu materiálov, práca s odbornou literatúrou a encyklopédiami, práce s IKT, internetom, osvojiť si formy a obsah projektov, techniky vytvorenia jednoduchého projektu, prezentácia a obhajoba, kolektívne posudzovanie prác, výstava prác, využitie poznatkov na jednotlivých predmetoch, v medzipredmetových vzťahoch a pre prax.
5. Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia
Najväčší priestor na rozvoj čitateľskej gramotnosti je venovaný práve hodinám slovenského jazyka. Najväčší dôraz sa kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať. Klúčové jazykové kompetencie, ktoré sa majú rozvíjať, sú počúvanie, komunikácia (hovorenie), čítanie a písanie → s porozumením. Obsahové osnovanie predmetu smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Najdôležitejším prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné osvojovanie umeleckého textu. Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, ktoré ďaleko presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Vzdelávací štandard predmetu slovenský jazyk a literatúra uvádza poznávacie a čitateľské kompetencie, v ktorých sú okrem požiadaviek na techniku čítania uvedené jednotlivé analytické a interpretačné zručnosti, ktoré potrebuje žiak na to, aby porozumel prečítanému textu:
Pri výučbe cudzích jazykov dostávajú žiaci priestor na spracovanie témy prostredníctvom učebných úloh na vyjadrenie vlastného názoru, pocitov, vedomostí a skúseností v ústnej alebo písomnej podobe. Ďalej môžu začať pracovať na tvorivých úlohách alebo projektoch, využiť a spojit nové poznatky s predchádzajúcimi a využívať aj medzipredmetové vzťahy. V predmete anglický jazyk boli objednané nové učebnice, v ktorých je posilnená oblasť čítania (Reading), čím sa zvýši priestor venovaný čitateľskej gramotnosti.
6. Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Príroda a spoločnosť / Človek a príroda
Cieľom je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo schopné samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Na prvom stupni majú žiakov viesť k rozvoju schopnosti predmety prírodoveda a vlastiveda. Na druhom stupni sú to predmety biológia, chémia, fyzika a geografia. Žiaci majú okrem učebníc k dispozícii i pracovné listy, prezentácie, pracujú s textom v papierovej i elektronickej podobe. Na hodinách fyziky sa sústreďujú popri práci so súvislými textami aj na porozumenie nesúvislým textom (tabuľky, grafy, schémy a pod.). Text sa stáva východiskom pri získavaní nových poznatkov napríklad na hodinách chémie či biológie.
7. Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami
Schopnosť žiakov pracovať s informáciami, jeden z cieľov výchovy a vzdelávania, sa postupne stáva nielen prostriedkom učenia sa v škole, ale aj poznávania mimo školy a naplnenia osobnýchzáujmov a potrieb žiaka. Žiak rozvíja schopnosť porozumieť a ústne i písomne sa vyjadriť k matematickým záležitostiam, teda reprodukovať názvy a základné vlastnosti známych matematických objektov, vysvetľovať výpočty a výsledky (obvykle viac než jedným spôsobom),vysvetľovať záležitosti, ktoré sa týkajú vzájomných vzťahov a porozumieť ústnym i písomným vyjadreniam iných osôb o týchto záležitostiach.
8. Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť – predmet dejepis
Na hodinách dejepisu sa čitateľská gramotnosť rozvíja okrem učebnice, pracovných listov aj prostredníctvom práce s písomnými prameňmi, ktorá rozvíja hlavne kritické myslenie žiakov. Žiaci prameň interpretujú, sú schopní argumentovať a prijať názor iného. Vedia sa orientovať v konkrétnych pojmoch a chápu ich význam.
Aktivity na čitateľskú gramotnosť je možné využívať v rámci jednotlivých fáz na vyučovacej hodine. Napríklad v rámci motivácie je veľmi vhodné využiť texty, ktoré žiakom navodia atmosféru o čom bude hodina, čomu sa budú v rámci vyučovacieho procesu venovať a podobne. V rámci expozície je tiež možnosť využiť čítanie s porozumením, a tým, že za textom vždy nasledujú aj úlohy sa expozičná fáza zároveň prepája s fixačnou fázou a žiaci sa zapamätajú vyžadované poznatky oveľa jednoduchšie. Výnimku netvorí ani diagnostická fáza, ktorá môže mať formu práce na hodine či poprípade aj domácej úlohy, pričom jednotlivé texty a úlohy k nim môžu byt žiakom rozdané vo forme metodických listov.
Meno školy: | Základná škola Eugena Ruffinyho |
Email školy: | zs@zsdobsina.sk |
Telefón: | +421 58 7941 342 |
Adresa školy: | Zimná 190/144 049 25 Dobšiná Slovakia |
Fax: | +421 58 7941 152 |
IČO: | 35543752 |
DIČ: | 2021644328 |