Výchovno-vzdelávací proces na I. stupni ZŠ je silno ovplyvnený hravými činnosťami a zážitkovým učením, aby bol prechod z predškolskej výchovy čo najplynulejší. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu podporujeme vyjadrovanie myšlienok a pocitov prostredníctvom slov, pohybov, obrazov či v piesňach. Nezastupiteľné miesto pri formovaní osobnosti má kniha a čítanie. Ak má dieťa v neskoršom veku správne porozumieť čítanému textu, musí sa ho najskôr naučiť dobre vnímať. Kvalitu vnímania determinuje nielen úroveň schopnosti rozlišovať grafické symboly, ale i celkové porozumenie významu textu a s tým spojené voľné zaobchádzanie s prečítaným textom. S pribúdajúcim vekom žiaka sa zrenie vnímania prejavuje zlepšujúcou sa schopnosťou zrakovo diferencovať, syntetizovať a analyzovať videné a počuté. V počiatkoch rozvoja čítania s porozumením sa o úrovni porozumenia textu učiteľ dozvedá ústnou formou komunikácie so žiakom, preto je dôležité rozvíjať okrem spôsobilosti učiť sa učiť sa aj sociálne komunikačné spôsobilosti.

Kompetencie žiaka podľa ISCED 1, ktorý prechádza na II. stupeň - sociálne a komunikačné spôsobilosti:                                                                              

• vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania
• dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor 
• uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do   kontaktu 
• rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať 
• rešpektuje kultúrnu rozmanitosť - medzikultúrna komunikácia
• spôsobilosť učiť sa učiť sa 
• získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov 
• vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach

 

Hlavný cieľ: 

Aby čitateľská gramotnosť bola ponímaná  ako dôležitá súčasť  rozvoja školy a aby sa postupne stala súčasťou  rozvoja školy a aby sa postupne stala súčasťou kultúry školy.

 

Nástroje na splnenie cieľa: 

a) zámerné aktivity – priamo vo vyučovacom procese

b) nezámerné aktivity – s mimoškolskou činnosťou

 

Čitateľská gramotnosť je komplexný súbor čitateľských zručností, ktorý vytvára predpoklady na rozvoj ostatných foriem gramotnosti a je ich  základom – rozvíja schopnosť učiť sa učiť.

Schopnosť čítať a učiť sa prostredníctvom čítania je základnou akademickou zručnosťou, ktorá je dôležitá pre školskú úspešnosť vo všetkých oblastiach štúdia a na všetkých úrovniach vzdelávania. Nízka čitateľská gramotnosť žiakov znižuje efektívnosť ich učenia sa z dôvodu neporozumenia kľúčovým pojmom.

 Naším úsilím je prostredníctvom zaujímavých textov a motivujúcich čitateľských aktivít naučiť žiakov používať efektívne čitateľské stratégie vedúce k výborným učebným výsledkom a k pozitívnym postojom k celoživotnému vzdelávaniu sa. 

Čitateľská gramotnosť je komplexný súbor čitateľských zručností, ktorý vytvára predpoklady na rozvoj ostatných foriem gramotnosti a je ich  základom – rozvíja schopnosť učiť sa učiť.

 

Čitateľské kompetencie zahŕňajú:

• techniku čítania, 
• schopnosť a proces pochopenia textu,
• schopnosť identifikovať informácie v texte, hodnotiť prečítané, zapamätať si myšlienky textu, reprodukovať text, dedukovať na základe textu, utvoriť si úsudok, 
• schopnosť logicky spájať súvislosti, vyvodiť hlavné myšlienky, poučenia, závery,
• schopnosť konštruovať myšlienky nad rámec textu a spájať ich v kontexte s predošlými poznatkami a vedomosťami a ich praktické uplatňovanie; resp. schopnosť čitateľa využiť ich v praktickom živote.

 

Čitateľské stratégie

V rozvoji čitateľských zručností a čitateľských stratégií  sa budeme zameriavať na tri druhy vedomostí:

1. Deklaratívne vedomost i- vedieť čo - vedieť opísať, čo mám robiť.
2. Procedurálne vedomosti - vedieť ako - vedieť zrealizovať požadovanú  aktivitu.
3. Vedomosti dané podmienkami - vedieť kedy a prečo - žiak vie, kedy danú zručnosť použije, aby dosiahol cieľ, mení sa zručnosť na stratégiu.

 

Učiť žiakov základným čitateľským zručnostiam: 

1. Skimming – úvodné oboznámenie sa s materiálom má slúžiť žiakom na to, aby sa vedeli rozhodnúť, či sa tomu budú venovať hlbšie alebo nie. Stratégia vhodná pri nákupe kníh.
2. Scanning – skenovanie textu, zručnosť využiteľná pre konkrétny údaj. Stratégia vhodná pri hľadaní telefónneho  čísla, odchod autobusu, vlaku.
3. Search reading – výskumné čítanie, hľadanie kľúčových slov a fráz, ktoré pomáhajú nájsť špecifické informácie. 
4. Extenzívne čítanie – čítanie dlhších súvislých textov vyžadujúcich všeobecné pochopenie.
5. Intenzívne čítanie – kratšie texty, výber špecifických informácií, presné detailné čítanie.

 

Na splnenie cieľov rozvoja čitateľskej gramotnosti budeme používať moderné aktivizujúce metódy a formy práce s využitím vhodných demonštračných pomôcok a didaktickej techniky.  Objaviteľským prístupom bude aj tvorba vlastného leporela alebo knihy, dramatizácia príbehov, hodiny hlasného čítania, hodiny tvorivého písania, kritické čítanie a kritické myslenie, hodiny literárnej výchovy odučené v mestskej knižnici.

 

Úrovne rozvoja čitateľskej gramotnosti          

Na dosiahnutie úplného porozumenia písaných textov budeme využívať päť procesov gramotnosti:

• Získavanie informácií – žiak vie nájsť určené  informácie v texte, zistiť vzťahy medzi nimi, posúdiť ich dôležitosť pre splnenie úlohy.
• Utváranie širšieho porozumenia – od čitateľa sa vyžaduje zamyslenie nad textom ako nad celkom. Žiak je schopný vystihnúť hlavnú myšlienku, vytvoriť názov textu, charakterizovať  hlavnú postavu, zistiť základné údaje v grafe, tabuľke.
• Interpretácia – úlohy si vyžadujú logické spracovanie informácií, ktoré musí vedieť porovnať , vyvodiť z nich závery a hľadať podporné dôkazy.
• Uvažovanie o obsahu textu a jeho hodnotenie – od čitateľa sa požaduje, aby posúdil informácie z textu a porovnal ich so svojimi predchádzajúcimi vedomosťami, prípadne s poznatkami zdrojov, vyjadril svoj vlastný postoj k nim.
• Uvažovanie o forme textu a jeho kritické hodnotenie – úlohy si vyžadujú objektívne uvažovanie a hodnotenie kvality a primeranosti textu.  Pre tento proces sú dôležité teoretické poznatky o štruktúre textu a jeho žánroch, ale aj cit pre jazyk. Úlohy sa orientujú na hodnotenie toho, ako autor presvedčil čitateľa, na posúdenie primeranosti textu a pod.

 

AKTIVITY NA ROZVOJ ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI

 

Na dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti sa uskutočňujú nasledovné aktivity:

• zlepšovanie kvality jazykového vyučovania, výstupných vedomostí a komunikačných schopností žiakov v cudzom jazyku
• používanie pracovných zošitov, učebníc zameraných na rozvoj čitateľskej gramotnosti
• využívanie školskej knižnice ako centra rozvoja čitateľských zručností
• využívanie hodín čítania a literatúry na rozvoj čitateľskej gramotnosti

 

1.   Dostatok času na čítanie

Počas vyučovacích hodín vyčleniť čas na čítanie z dôvodu slabej slovnej zásoby žiakov, vyplývajúcej z nedostatku práce žiakov s knihou mimo vyučovania.

 

2.   Reakcia na prečítané

Reprodukcia prečítaného, čítanie grafov, schém, slovné, prípadne výtvarné zobrazenie prečítanej ukážky, tvorivá dramatika a akčné hry, čo najlepšie káže mieru porozumenia prečítaného textu.

 

3.   Školská knižnica

Zefektívniť  prácu školskej knižnice, budovať školskú knižnicu ako  čitateľské  centrum najmä pre žiakov. Budovať  školskú knižnicu vhodnú na realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu a mimo vyučovacích aktivít.

 

4.   Sútaže, prezentácie, projekty a čitateľské aktivity

Realizovať priebežne počas školského roka s cieľom motivovať žiakov k samostatnému čítaniu, zhromažďovaniu materiálov, práca s odbornou literatúrou a encyklopédiami, práce s IKT, internetom, osvojiť si formy a obsah projektov, techniky vytvorenia jednoduchého projektu, prezentácia a obhajoba, kolektívne posudzovanie prác, výstava prác, využitie poznatkov na jednotlivých predmetoch, v medzipredmetových vzťahoch a pre prax.

 

Na primárnom stupni vzdelávania má kľúčové postavenie slovenský jazyk a literatúra. Žiak 2. ročníka sa učí v prečítanom texte – vyhľadať informáciu, ktorá je v ňom uvedená explicitne alebo synonymným spôsobom a po prečítaní časti príbehu sformulovať svoju predstavu o pokračovaní textu. Technická stránka čítania zostáva i naďalej zachovaná, rozdiel je v tom, že žiak sa učí predložený text čítať s porozumením. Žiaci majú získať bázovú gramotnosť a rozvíjať základy funkčnej gramotnosti.

V ďalších ročníkoch má získať analytické a interpretačné zručnosti – zostaviť osnovu prečítaného textu, určiť hlavnú myšlienku prečítaného textu, prerozprávaťobsah prečítaného textu, vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu, vyhľadávať, identifikovať v literárnych textoch hlavné a vedľajšie postavy, literárne a jazykové prostriedky, vybrané pojmy a výrazy, hodnotiť postavy literárneho diela, určiť ich vzájomný vzťah, odlišovať prozaické a básnické texty, odlišovať umelecké a náučné texty.

Vyučovanie v predmete prírodoveda má žiakov viesť okrem iného k rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch.

Výučba vlastivedy je zameraná na zážitkové poznávanie oblastí Slovenska. Pre žiakov je dôležité orientovať sa v mape, vedieť z nej čítať s porozumením a rozprávať o obrázkoch, fotografiách, porovnávať jednotlivé oblasti s krajom, v ktorom žiak žije, získavať zaujímavé informácie, triediť ich, využívať v kontextových situáciách.

Výtvarná výchova – kreslenie príbehov. Žiakov motivujeme napríklad tak, že nakreslia niekoľko obrázkov z kníh, ktoré už prečítali, dáme ich na viditeľné miesto a ostatní hádajú, z ktorých kníh sú ilustrácie.